Trieda creative class – vitajte vo svete nových kreatívnych ľudí
Kreativita je v dnešnom pracovnom svete žiadanejšia ako kedykoľvek predtým. Odborníci sa zhodujú, že budúcnosť patrí novej skupine ľudí „creative class“. Kto sú teda protagonisti tejto novej triedy – a na akých miestach vykonávajú svoju prácu?"Nosí výhradne iba oblečenie čiernej farby", poznamenala Birgit o novom kolegovi. "No jasné", odpovedal Markus s úsmevom, "veď pracuje na kreatívnom oddelení." Odhliadnuc od toho, či sú podobné každodenné klišé oprávnené alebo nie – jedno platí určite: Kreativita v dnešnom pracovnom svete nepatrí už len do opisu pracovných pozícií z určitých špeciálnych oddelení. Vynaliezavosť a kompetencia pre riešenia sú žiadané takmer všade.
Epocha vedomostnej ekonómie
Je jasné, že vedomosti sú hlavnou surovinou našej doby. Samotné statické vedomosti však nestačia, skutočný úžitok vzniká až vtedy, keď sa informácie delia, vedomosti spracúvajú a nakoniec vzniká niečo nové. A na to treba kreatívnych ľudí. Ale kto sú to? Len umelci, dizajnéri, pracovníci v reklame a vývojári, alebo tam patríme všetci? Samozrejme každý z nás má v sebe tento potenciál a často ho využíva, ale v minulosti nemala kreativita v práci taký význam ako dnes. Pred počiatkom vedomostnej doby a začínajúcej vedomostnej ekonómie často vládli lineárne pracovné procesy. Rutina bola dôležitejšia ako kreativita. Dôležité bolo rýchlo a bezchybne použiť čo sme sa naučili, vývoj niečoho nového bol menej významný. To sa v posledných desaťročiach zásadne zmenilo. Za tú dobu výrazne ubudlo rutinných povolaní, a naopak pribudli také, ktoré vyžadujú komplexnú komunikáciu a analytickú prácu. Takmer 80 % všetkých pracujúcich ľudí vo vyspelých krajinách dnes pracuje v povolaní, ktorého stredobodom je spracovanie informácií – a to je dosť. Niet divu, že kreativita a inovácie sú dnes žiadanejšie ako kedykoľvek predtým a už prekonali fázu heslovitosti.
Kreativita ako podniková hodnota
V tejto súvislosti je však pozoruhodný aj iný vývoj: Z prieskumov vyplýva, že nehmotný majetok sa v dnešnej dobe stal pre podniky oveľa dôležitejším ako hmotný, ako potvrdzuje 68 % podnikateľských subjektov, pre 28 % majú obe zložky rovnaký význam. Konkrétne to znamená, že kritériá ako hodnota značky, know how, inovatívna sila alebo patenty majú v pravom slova zmysle vysokú peňažnú hodnotu. Mimochodom počet patentov od roku 2000 výrazne vzrástol – v roku 2007 bolo prihlásených raz toľko patentov ako v roku 2000. Kreativita sa tak stala veľmi významným hospodárskym faktorom pre podniky.
Trieda creative class
Ku "klasickému" a všeobecne známemu "kreatívnemu priemyslu" patria okrem iného dizajn, reklama, architektúra, hudba, film a umenie. Je úplne jasné, že v týchto oblastiach je kreativita kľúčovým faktorom pri práci. Možno vás to prekvapí, ale napríklad sektor kultúrneho a kreatívneho hospodárstva je v Nemecku skutočne už na treťom mieste vytvárania hodnôt, predstihol ho iba strojársky a automobilový priemysel.
Americký sociológ Richard Florida vo svojej knihe "The Rise of the Creative Class" (Vzostup kreatívnej triedy, 2002) zachádza ešte o kúsok ďalej pri odhade významu kreativity pre ekonómiu. Podľa neho je ním pomenovaná trieda "creative class" dokonca hospodársky rozhodujúcou základňou spoločnosti! Viac ako tretinu všetkých amerických zamestnancov priraďuje k triede creative class – a tá vytvorí približne polovicu hrubého domáceho produktu. Samozrejme treba pripomenúť aj to, že Richard Florida pojem "creative class" definoval podrobnejšie. K jadru podľa neho patria osoby, ktorých hlavnou úlohou je niečo vytvárať. Ich inovácie znamenajú nové produkty, optimalizované procesy alebo nové názory. Okrem toho Florida zaraďuje aj takzvaných kreatívnych profesionálov do triedy creative class. Sem patria napríklad právnici, profesori, manažéri, poradcovia, vývojári softvéru, inžinieri, lekári a iní – a to právom, aj keď ich hlavnou úlohou nie je vytváranie nového, avšak aj tu je žiadané samostatné myslenie a kreatívne riešenie problémov – veď tieto skupiny profesií sú často konfrontované s komplexnými úlohami.
Kam kráčajú kreatívci?
Florida si všíma aj to, ktoré oblasti sú atraktívne pre členov veľmi mobilnej triedy creative class a identifikuje pri tom tri faktory, ktoré majú veľký vplyv na usídlenie kreatívnych ľudí: technológie, talent a tolerantnosť. Zatiaľ čo prvé dva sú už dlho známe, odhaľuje Florida nový aspekt tolerantnosti. Tolerantnosť sa vyznačuje otvorenosťou a vnímavosťou pre všetko nové – za meradlo tolerantnosti určitého regiónu považuje Florida zaobchádzanie s okrajovými skupinami, do ktorých zaraďuje o. i. homosexuálov a umelcov. Pomocou "indexu bohémstva" sa pokúša zistiť, koľko umelcov žije v regióne. Jeho téza znie: Kde vládne tolerantnosť, tam žije veľa umelcov, a kde žije veľa umelcov, tam sú dobré šance na usídlenie ďalších kreatívnych ľudí. Široké spektrum rôznych osobností vedie k veľkej výmene nových nápadov. A tie umožňujú rozkvet hospodárstva.
Mestá a regióny preto často dostávajú odporúčanie vytvoriť atraktívne prostredie pre príslušníkov triedy kreatívcov, lebo podľa sociológa Richarda Floridy už existuje globálna konkurencia v získavaní kreatívnych ľudí. Tá zohrá – podľa Floridovej tézy v jeho neskorších publikáciách ako napríklad "The Flight of the Creative Class" (Let kreatívnej triedy, 2006) – rozhodujúcu úlohu v hospodárstve 21. storočia.
Čo spája kreatívcov?
Čo spája túto skupinu nových kreatívcov? Odpoveď je jednoduchá: vysoká miera autonómie a flexibility.
Samostatne a úplne nezávisle vyvíjajú niečo nové, čo ovplyvní súčasnosť a budúcnosť.
Je jasné, že takáto koncepcia práce a života nemá len kladné stránky, lebo v prípade zlyhania často chýba nejaká podpora. Okrem toho sa niektorí cítia byť nútení do samostatnosti, ktorá je skôr zaťažujúca a v ktorej sa flexibilita stáva nutnosťou. A cesta z neistoty samostatne zárobkovo činnej osoby je ťažká.
Kreatívne komunity
Rozhodujúcim faktorom nielen v týchto prípadoch sú siete založené na vzájomnej pomoci a inšpirácii. Kreatívcom bez nadšenia poskytujú podnetné prostredie. Napríklad komunita Uchronia, ktorú založili slávni belgickí dizajnéri Jan Kriekels a Arne Quinze. Chcú spájať kreativitu so spiritualitou. To by znamenalo vyhýbať sa reflexii vlastných hodnôt a myšlienkovým ideológiám a priklonenie sa ku globálnemu porozumeniu. Táto koncepcia funguje: Komunita rastie a prináša nové produkty, idey a koncepcie.
Iný druh komunity pre kreatívcov možno nájsť na troch miestach vo Viedni: Schraubenfabrik, Hutfabrik a Rochuspark. Kreatívci si tu môžu prenajať kancelárske priestory - podľa motta: "Domáca kancelária (home office) bola včera, dnes je komunita (community)". Podnetné pracovné prostredie tu nájde ten, komu doma padá strop na hlavu a kto dni trávi radšej s ľuďmi podobného razenia namiesto vysedávania doma. Okrem toho vznikajú rôzne druhy spolupráce a synergií. Ak napríklad niekto potrebuje grafika, zadá objednávku hneď grafikovi z kancelárie naproti namiesto toho, aby hľadal niekoho externého. A je tu aj väčšia zábava – spoločne organizované oslavy alebo vernisáže sú jednoducho veselšie.
Anna Voltren
