Životné priestory: múzeá
Sú obalom a nádobou, majú obsah a funkciu, sú manifestáciou nápadov a zámerov. Miestnosti sú – ako inscenované miesta s fyzickou prezenciou – v neustálom vzájomnom vzťahu s ich používateľmi. Dôvod: Sú vytvorené na určitý účel a ovplyvňujú – vice versa – vnímanie ich používateľov samotných a vytvárajú tým novú realitu.V našom aktuálnom seriáli Office.Info hľadáme priestory so zvláštnou identitou a zisťujeme, ako vyzerajú a ako pôsobia. Na úvod: múzeá, kultúrne obradné miesta medzi archivárskym svedomím a fetišizmom zážitkov. Nehovorí sa nadarmo, že priestor má charakter. Nezáleží na tom, či v ňom chceme pracovať, učiť sa, vyučovať, komunikovať, zabávať sa alebo oddychovať – priestor "vytvorený" na príslušný účel spravidla jednoznačne zohľadňuje špecifiká používateľov a činností. Či to však aj "funguje", je už iná otázka a závisí to od toho, či na nás pôsobí aj emocionálne. Účinok je predsa len viac než len druhá odmocnina z "výška miestnosti + farba steny + plocha".
Očami pozorovateľa
Múzeá majú samozrejme veľmi zvláštnu komplexnosť. Lebo tu je väčšinou už samotná architektúra hviezdou a návštevník dostáva určitý prísľub, ktorý natrvalo ovplyvňuje jeho očakávania už pred vstupom. Súčasné stavby múzeí sa prezentujú skutočne výnimočným spôsobom, ako tomu bolo v minulých storočiach len zriedka a sebavedomo vyžadujú verejné ocenenie a diskusiu. Múzeum MoMA v New Yorku od Yoshio Taniguchiho, Musée des Confluences v Lyone od Shigeru Bana a Jeana de Gastine, Louvre v Abu Dhabi od Jeana Nouvela alebo Museumsquartier vo Viedni od Ortner & Ortners – múzeum je umeleckým dielom a architektonickým objektom prestíže. Ale ako sa múzeum správa voči svojim "rezidentom", umeniu, návštevníkom alebo vôbec ako pracovisko? Spĺňa nové požiadavky alebo sú v popredí skôr tradičné úlohy? Jedno je isté: múzeum je odjakživa miestom s veľmi zvláštnou atmosférou a veľkými výzvami.
Kontemplácia alebo zážitok?
Miestnosť sa ticho a pokojne rozprestiera v žltom svetle, ktoré – tlmené žalúziami – preniká cez vysoké okná a opatrne klesá na parketovú dlážku a čalúnené lavice. Obrazy na stenách orgovánovej farby. Všade príjemné ticho. Občas znejú kroky ako z diaľky. Ron miluje dopoludňajšie hodiny, keď do múzea prichádza len málo návštevníkov. Zdá sa, že čas tu plynie iným rytmom a zabúda na ruch vonku, akoby bol určený na to, aby prenechal priestor myšlienkam, ktoré sa len pomaly rozvíjajú.
Projekty s určitým poslaním
Pojem múzeum pochádza zo starogréčtiny. Múzy boli na určitých miestach uznávané ako ochrankyne umenia, kultúry a vedy. Prvým múzeom podľa nášho chápania je Kapitolské múzeum v Ríme, ktoré v roku 1471 založil Pápež Sixtus IV krátko predtým, ako v roku 1506 Vatikánske múzeum sprístupnilo horným vrstvám svoju zbierku sôch.Avšak už od 18. storočia patria múzeá k najdôležitejším projektom slávnych architektov. Napríklad Múzeum histórie výtvarných umení a Prírodopisné múzeum vo Viedni, vybudované v období 1871 – 1891 podľa návrhov Gottfrieda Sempera a Carla von Hasenauera v štýle talianskej renesancie, sú nádherné monumentálne stavby. Návštevníka dnes ešte stále ohúria nádherné vstupné haly, schodiská a kupoly, ktoré nielenže vyžarujú atmosféru majestátnosti a vznešenosti, ale svojho času symbolizovali aj politický postoj a mali výchovnú úlohu.Historické stavebné umenie ovplyvňuje vzhľad muzeálnych objektov ešte hlboko do 20. storočia. Potom sa však v muzeálnej architektúre prejavila nová radosť z experimentovania. A hviezdni architekti ako Hans Hollein, Daniel Libeskind, Frank O. Gehry, Zaha Hadid, Mario Botta, Tadao Ando, Jean Nouvel alebo Renzo Piano vytvárali, resp. vytvárajú novodobé, pozoruhodné kultové miesta, ktoré sú nositeľmi imidžu pre celé mestá. Občas sa tieto kultové miesta projektujú a stavajú dokonca ešte predtým, než je jasné ich obsahové usporiadanie. Príkladom je bezpochyby Židovské múzeum v Berlíne, ktoré naprojektoval Daniel Libeskind. Len v prvých dvoch rokoch po jeho otvorení v roku 1999 ho navštívilo 350 tisíc návštevníkov – hoci stavba bola ešte stále prázdna. Od začiatku sa nedalo uniknúť fascinácii zväčša asymetrických miestností, ktorých nekompromisná optika vzniká len z plôch a ich prerušení.
Toto nie je žiadne múzeum
Prvou modernou muzeálnou stavbou, ktorá veľmi ovplyvnila samozrejmosť dnešnej muzeálnej architektúry, je Guggenheimovo múzeum v New Yorku, ktoré navrhol Frank Lloyd Wright v 40-tych rokoch 20. storočia a ktoré bolo otvorené v roku 1959. Zadávateľka Hilla von Rebay napísala Wrightovi: "Chcela by som chrám ducha, monument." A tak sa aj stalo.
Budova rastie do výšky vo forme špirály, ktorá sa smerom nahor otvára. Návštevník sa výťahom dostane až pod sklenú kupolu. Odtiaľ zíde po špirálovitej rampe dolu, pričom ho sprevádzajú vystavené umelecké diela na stenách. Stavebné dielo sa však neobmedzuje len na túto časť. Okrúhla stavba je otvorená dovnútra, čo na jednej strane vytvára príjemne veľkorysú atmosféru a na druhej strane umožňuje pohľad na iné poschodia, takže krížom cez priestor (a cez prezentované obdobia) vedú pomyselné spojnice. Okrem toho sú galérie rozdelené na rôzne sekcie, do ktorých sa vchádza zo špirálovitej chodby. Toto rozdelenie priestoru bolo inšpirované citrusovými plodmi s membránami, podobne ako mnohé iné prvky v budove nachádzali oporu v prírode a majú organické formy, čím nielen priestorovo, ale aj tematicky súvisí s okolitým parkom Central Park.
Stavba okrem nadšenia vyvolala aj ostrú kritiku, najmä od umelcov a kritikov umenia, podľa ktorých je ako múzeum absolútne nevhodná, lebo vystavené umenie by malo dominovať a bolo postavené do tieňa. Wright naopak videl vo svojej koncepcii nádhernú symfóniu stavebného umenia a výtvarných umení, aká v tejto forme vo svete umenia ešte neexistovala.
Dômyselné a multifunkčné
Dramaticky sa okrem architektonického nároku na vysokú mieru individuality zmenili aj prezentačné metódy a pôsobnosť múzeí. K samotným výstavným plochám v posledných desaťročiach pribudli osviežujúce prírastky. Moderné múzeá nemajú len veľkorysé vstupné haly, ale aj kaviarne, obchody, priestory na odpočinok, knižnice, rodinné zóny a samozrejme, pokiaľ možno, aj vonkajšie priestory. K tomu ešte divadlá, reštaurácie, prednáškové, spoločenské a konferenčné miestnosti. V nedávno (znovu) otvorenej galérii umenia Art Gallery of Alberta v kanadskom Edmontone vytvoril architekt Randall Stout "novú víziu", ktorá nielen že ponúka rozšírené priestory, ale zaujme aj citlivou architektúrou: veľká sklenená fasáda, zakrivené formy podobajúce sa mašliam, terasa so sochami, spoločenská miestnosť "vznášajúca sa" v priestore. Návšteva je určite zážitkom, múzeum je živým miestom, ktorý láka návštevníkov a kde sa radi zdržiavajú. Vystavené umenie tiež neprichádza skrátka: výstavná plocha sa v porovnaní s predchádzajúcou budovou takmer zdvojnásobila.
Už to naznačuje, čo je dnes jedným z najvýraznejších trendov. pestrosť, interakcia, flexibilita, s podporou mediálnej rozmanitosti a vysokých technických štandardov vytvárajú z priestorov múzea kreatívne javisko, na ktorom sa odohrávajú najrôznejšie stretnutia. Ruku v ruke s performatívnymi a simulovanými priestorovými koncepciami, ktoré do popredia stavajú zmyslový a emocionálny zážitok. A najradšej s interdisciplinárnym výsledkom.
Kulturtainment... (zábavná kultúra)
Kde funguje múzeum, môžu fungovať aj mnohí iní. Do dokonalosti je táto myšlienka modernej zábavnej kultúry "Kulturtainment" dotiahnutá na Arabskom polostrove, ako tomu často býva aj v iných oblastiach. Na ostrove Saadiyat v Abu Dhabi v Spojených arabských emirátoch v súčasnosti vzniká celá kultúrna štvrť vrátane gigantických kultúrnych stánkov so svetoznámymi názvami: Louvre Abu Dhabi, ktoré navrhol Jean Nouvel, sa prezentuje ako zhluk budov pod polopriehľadnou strechou. V Abu Dhabi vzniká aj ohromné Guggenheimovo múzeum (prečítajte si rozhovor s Verenou Formanek, Senior Project Manager), ktoré podobne ako v španielskom meste Bilbao navrhol Frank O. Gehry – konštrukcia zo stlačených a do seba zasúvaných kvádrov, hranolov a kužeľov. Obe múzeá sa stanú obdivuhodnými architektonickými klenotmi, ktoré preberajú črty z tradičnej regionálnej architektúry a interpretujú ich moderným spôsobom.Múzeum Zayed National Museum architektov Foster + Partners, ktoré tiež vzniká na ostrove Saadiyat, bolo inšpirované sokoliarstvom, mocným symbolom v Spojených arabských emirátoch. Päť veží vo forme krídel sa bude týčiť šikmo zo zeme. Tadao Ando, ktorý je známy svojím kláštorne strohým architektonickým jazykom z pohľadového betónu, naprojektoval ako štvrté múzeum Námorné múzeum s črtami inšpirovanými plachetnicami dhau, tradičnými plavidlami arabských obchodníkov. Plánujú sa ďalšie pozoruhodné stavby, o. i. od architektov Zaha Hadid a Hani Rashid.
... verzus ústup
Samozrejme aj protiargument je presvedčivý. Najmä v Taliansku prevláda názor, že umenie by sa podľa možnosti nemalo oddeľovať od svojho kontextu, ale malo by zostať v pôvodnom architektonickom prostredí. Tu sa uprednostňuje základné spojenie medzi zbierkou, historickým priestorom a muzeálnou architektúrou. A práve architektúra múzeí sa má ako funkčná rámcová podmienka držať skôr v ústraní a byť čo najneutrálnejšia. Klasickým príkladom je múzeum Museo Castelvecchio od architekta Carlo Scarpa vo Verone. Čo najpôvodnejšie prostredie sa pokúša vytvoriť aj španielske Múzeum pre rímsku kultúru v Méride. Exponáty sú prezentované v betónovej stavbe obloženej tehlami od Rafaela Monea. Preberá rôzne prvky rímskej architektúry a prekladá ich do súčasného architektonického jazyka, takže múzeum a zbierka tvoria nezameniteľný celok, ktorý návštevníci vnímajú ako všeumelecké dielo.
Priestor múzea tak možno – ako prezrádzajú potulky po ňom – interpretovať a utvárať najrozličnejšími spôsobmi. Bez ohľadu na to, či tiché pozorovanie alebo interaktívna skúsenosť, či dokumentovanie a učenie sa alebo experimentálna laboratórna situácia, prehliadka s rozprávaním alebo predstavenie, priestorový zážitok je v konečnom dôsledku emocionálnym spúšťačom, na základe ktorého sa konkretizujú všetky intencie a koncepcia funguje. – Alebo aj nie. Aké napínavé!
Ronnie Sambor / Brigitte Schedl-Richter
